MEDITAČNÉ CENTRUM

Jeden slávny askéta ktorý sa volal Nárada získal svojou nevyčísliteľnou askézou priazeň Višnua.
Boh sa mu zjavil a sľúbil mu, že mu splní akékoľvek želanie.
„Ukáž magickú silu svojej májá,“ požiadal ho Nárada.
Višnu súhlasí a vyzve ho aby ho nasledoval.

Za nejaký čas sa ocitajú na pustej ceste zaliatej slnkom, a pretože majú smäd, Višnu ho poprosí, aby zašiel ešte niekoľko sto metrov ďalej, kde vidí malú dedinku, a priniesol mu vodu. Nárada sa ponáhľa a klepe na dvere prvého domu ku ktorému príde.
Otvára mu veľmi krásne dievča. Askéta sa na ňu dlho zahľadí a zabúda, pre čo prišiel. Vchádza do domu a rodičia dievčaťa ho vítajú s úctou, aká náleží svätému. Čas ubieha, Nárada sa nakoniec z dievčinou ožení a pozná radosti manželstva i desného dedinského života. Uplynie dvanásť rokov. Nárada má teraz tri deti a po smrti svojho svokra sa stáva majiteľom hospodárstva.

Ale v priebehu dvanásteho roku je oblasť zaplavaná prívalovými dažďami. A v jednu noc sa utopí stádo a dom sa zrúti. Nárada jednou rukou uchopí ženu, na druhej nesie svoje dve deti, tretie má na ramenách a ťažko sa prediera cez vodu. Ale náklad je priťažký. Pošmykne sa a maličké dieťa spadne do vody.
Nárada púšťa zvyšné dve deti a pokúša sa ho nájsť, ale je už príliš neskoro: prúd ho odniesol do ďaleka. Zatiaľ čo hľadal dieťatko vody pohltili zvyšné dve deti a za chvíľku aj jeho ženu. Nárada sám padá a v bezvedomí je prúdom nesený ako kus dreva. Keď sa prebudí, vyvrhnutý na kameň, spomenie si na svoje nešťastie a začne vzlykať.

Ale náhle počuje povedomý hlas: „Moje dieťa! Kde je tá voda, ktorú si mi mal priniesť? Čakám ťa tu už aspoň pol hodiny!“ Nárada otočí hlavu a pozerá sa. Miesto prúdu, ktorý všetko zničil, vidí pusté pole, žiariace v slnku. „Teraz už rozumieš tajomstvu mojej májá.“ Opýta sa ho Boh..