Keď sa ráno zobudíte a pozriete na priestor pred sebou.
Ten priestor obsahuje všetko. Váš život, to čo ste boli včera, to čo ste boli pred 10 timi rokmi, všetky miesta kde ste sa cítili šťastene, všetky miesta kde ste
boli veľmi skľúčený.
Vidíte svoj život a spýtate sa kam mám dnes ísť?
Spýtate sa je to dosť, to čo žijem teraz ?
To čo vnímate sú všetky očakávania ktoré vám odovzdali vaši blízky. Je to túžba naplniť celý priestor. Odovzdať niečo cennejšie, než ste dostali. Ste to vy.
Svet ktorý hľadá zmysel existencie, je to každá bytosť.
No máte vyprázdnený účet, vaši blízky vás nechápu, nie ste podľa ich želania. Ráno ste sa zobudili. Je to mizerné.
Tak či onak, raz skončíme, či už s hnijúcimi nohami alebo Alzeimrom.
Tak ako sa dnes ráno rozhodnúť ?
Byť sebou, nič iné. Poznať sám seba. Bez toho čo sme si dali do hlavy, že musíme urobiť. Nie byť rebelom bez hraníc, ale dať sám seba svetu v šťastí. Je to ako punčová zmrzlina, niektorí majú radi citrónovú.
Bohu vďaka.