Zazen

Zazen (meditácia) má štyri základné charakteristiky.

1. HishiryóHi znamená „nie“ a shiryó znamená „myslieť“ alebo „uvedomovanie“. Hishiryó môžeme preložiť ako „mimo nášho bežného, osobného a subjektívneho uvedomovania -myslenia“. Prostredníctvom hlbokej skúsenosti ktorá vzniká počas Zazenu (meditácie) môžeme spozorovať, že nemyslíme ale niečo robíme, a to že „sedíme“. Počas Zazenu je naše myslenie a konanie v úplnej jednote. Je to prirodzený stav jednoty nášho tela a mysle. Buddha učil niečo, čo je zdravé a správne a meditácia, Zazen je príkladom nášho konania, počas ktorého môžeme spozorovať jednotu nášho bytia vo svojej najčistejšej a najjednoduchšej forme, pomimo nášho, k nám samotným (nášo Ja) vztiahnutého spôsobu myslenia. Cvičenie Zazenu (meditácie) je iný, podstatne reálnejšií spôsob spoznávania, ktorý nemôže byť postrehnuteľný či pochopený bežným spôsobom myslenia.

Zazen (meditácia)
Zazen (meditácia)

2. Shóshin tanza – Shó znamená „správne“ a „shin“ telo. „Tan“ znamená pravidelne a „za“ sedieť. Shósin tanza teda znamená „pravidelné sedenie v Zazene v správnej polohe tela“. Aj táto charakteristika poukazuje na to, že tu nejde o rozmýšľanie ale konanie, ktoré vykonávame prostredníctvom nášho tela.

3. Shinjin datsuraku„Shin“ znamená telo, „jin“ duch. „Datsku“ znamná oslobodiť sa a „raku“ znamená nechať odpadnúť. Teda Shinjin datsuraku znamená „Oslobodiť sa od tela a mysle“ alebo „Nechať opadnúť(spadnúť) telo aj ducha“ , „nechať na pokoji (v kľude) telo i ducha“. Aby sme toto vedeli pochopiť, musíme si niečo povedať o vegetatívnom nervovom systéme, sympatiku a parasympatiku. Je to nervový systém, ktorý riadi obrovské množstvo funkcií našich orgánov (pľúca, srdce, črevá, pečeň, sexuálne orgány atď.) a nie je ovplyvniteľný našou vôľou, našimi želaniami ktoré vznikajú pri myslení. Aj keď sa moderný človek zaoberá hlavne procesmi a činmi, ktoré sú priamo ovplyvniteľné našou vôľou a našimi želaniami a súčasne ignoruje procesy nášho tela, ktoré nie sú ovplyvniteľné našou vôľou, zohráva napriek tomu vegetatívny nervový systém v našom živote a v našom konaní veľmi významnú funkciu. Tento vegetatívny nervový systém je v úzkej vzájomnej súhre s našim stavom tela a mysle počas Zazenu. Funguje na vzájomnej dynamickej rovnováhe sympatickej zložky, ktorá zabezpečuje spotrebovanie naakumulovanej energie, teda akciu a parasympatickej zložky, ktorá vedie k uvoľneniu, kľudu a nahromaďovaniu energie, teda pasíny stav. Keď je aktívnejšia sympatická zložka, spúšťajú sa procesy Myslenia vo vedomí. Keď je silnejšia parasympatická zložka, zosiľuje sa proces Vnímania prostredníctvom zmyslových orgánov, súčasne je i silnejšie vnímanie nášho tela. Keď sa tieto dve zložky dostávajú do rovnováhy, ich vplyv sa oslabia a tým sa procesy Myslenia ale i procesy Vnímania (prostredníctvom 5tich zmyslov), stávajú slabšími alebo úplne vymiznú. V tomto momente dosahujeme rovnováhu medzi všetkými psychickými, fyzickými a i duchovnými funkciami a tento stav tela a mysle sa nazýva shinjin datsuraku. Tento pojem preto znamená oslobodenie od obvyklého stavu uvedomovania si tela a ducha (mysle). Keďže už „nezávisíme“ (toľko) na tele a všetky myšlienky (myslenie) sme zanechali-opustili, môžeme počas tohoto telesného Sedenia v Zazene okúsiť život v jeho najčistejšej forme existencie.

Zazen (meditácia)
Zazen (meditácia)

4. Shikantaza. Shikan znamená „len“, ta znamená doslovne „vytĺcť, pritĺcť“ teda „niečo robiť“ a za znamená „sedieť“. Teda shikantaza znamená „nič iné nerobiť ako sedieť“. V tomto telesnom konaní sedenia bez akéhokoľvek očakávania čohokoľvek, spočíva hlavná podstata a centrum celého buddhistického učenia. Môžeme teda s kľudným svedomím povedať že bez Zazenu neexistuje Buddhovo učenie a že cvičenie samotného Zazenu je najlepšou cestou ako okúsiť, spoznať samotnú podstatu Buddhovho učenia.