Zazen (meditácia) má štyri základné charakteristiky.
1. Hishiryó – Hi znamená „nie“ a shiryó znamená „myslieť“ alebo „uvedomovanie“. Hishiryó môžeme preložiť ako „mimo nášho bežného, osobného a subjektívneho uvedomovania -myslenia“. Prostredníctvom hlbokej skúsenosti ktorá vzniká počas Zazenu (meditácie) môžeme spozorovať, že nemyslíme ale niečo robíme, a to že „sedíme“. Počas Zazenu je naše myslenie a konanie v úplnej jednote. Je to prirodzený stav jednoty nášho tela a mysle. Buddha učil niečo, čo je zdravé a správne a meditácia, Zazen je príkladom nášho konania, počas ktorého môžeme spozorovať jednotu nášho bytia vo svojej najčistejšej a najjednoduchšej forme, pomimo nášho, k nám samotným (nášo Ja) vztiahnutého spôsobu myslenia. Cvičenie Zazenu (meditácie) je iný, podstatne reálnejšií spôsob spoznávania, ktorý nemôže byť postrehnuteľný či pochopený bežným spôsobom myslenia.


2. Shóshin tanza – Shó znamená „správne“ a „shin“ telo. „Tan“ znamená pravidelne a „za“ sedieť. Shósin tanza teda znamená „pravidelné sedenie v Zazene v správnej polohe tela“. Aj táto charakteristika poukazuje na to, že tu nejde o rozmýšľanie ale konanie, ktoré vykonávame prostredníctvom nášho tela.
3. Shinjin datsuraku – „Shin“ znamená telo, „jin“ duch. „Datsku“ znamná oslobodiť sa a „raku“ znamená nechať odpadnúť. Teda Shinjin datsuraku znamená „Oslobodiť sa od tela a mysle“ alebo „Nechať opadnúť(spadnúť) telo aj ducha“ , „nechať na pokoji (v kľude) telo i ducha“. Aby sme toto vedeli pochopiť, musíme si niečo povedať o vegetatívnom nervovom systéme, sympatiku a parasympatiku. Je to nervový systém, ktorý riadi obrovské množstvo funkcií našich orgánov (pľúca, srdce, črevá, pečeň, sexuálne orgány atď.) a nie je ovplyvniteľný našou vôľou, našimi želaniami ktoré vznikajú pri myslení. Aj keď sa moderný človek zaoberá hlavne procesmi a činmi, ktoré sú priamo ovplyvniteľné našou vôľou a našimi želaniami a súčasne ignoruje procesy nášho tela, ktoré nie sú ovplyvniteľné našou vôľou, zohráva napriek tomu vegetatívny nervový systém v našom živote a v našom konaní veľmi významnú funkciu. Tento vegetatívny nervový systém je v úzkej vzájomnej súhre s našim stavom tela a mysle počas Zazenu. Funguje na vzájomnej dynamickej rovnováhe sympatickej zložky, ktorá zabezpečuje spotrebovanie naakumulovanej energie, teda akciu a parasympatickej zložky, ktorá vedie k uvoľneniu, kľudu a nahromaďovaniu energie, teda pasíny stav. Keď je aktívnejšia sympatická zložka, spúšťajú sa procesy Myslenia vo vedomí. Keď je silnejšia parasympatická zložka, zosiľuje sa proces Vnímania prostredníctvom zmyslových orgánov, súčasne je i silnejšie vnímanie nášho tela. Keď sa tieto dve zložky dostávajú do rovnováhy, ich vplyv sa oslabia a tým sa procesy Myslenia ale i procesy Vnímania (prostredníctvom 5tich zmyslov), stávajú slabšími alebo úplne vymiznú. V tomto momente dosahujeme rovnováhu medzi všetkými psychickými, fyzickými a i duchovnými funkciami a tento stav tela a mysle sa nazýva shinjin datsuraku. Tento pojem preto znamená oslobodenie od obvyklého stavu uvedomovania si tela a ducha (mysle). Keďže už „nezávisíme“ (toľko) na tele a všetky myšlienky (myslenie) sme zanechali-opustili, môžeme počas tohoto telesného Sedenia v Zazene okúsiť život v jeho najčistejšej forme existencie.


4. Shikantaza. Shikan znamená „len“, ta znamená doslovne „vytĺcť, pritĺcť“ teda „niečo robiť“ a za znamená „sedieť“. Teda shikantaza znamená „nič iné nerobiť ako sedieť“. V tomto telesnom konaní sedenia bez akéhokoľvek očakávania čohokoľvek, spočíva hlavná podstata a centrum celého buddhistického učenia. Môžeme teda s kľudným svedomím povedať že bez Zazenu neexistuje Buddhovo učenie a že cvičenie samotného Zazenu je najlepšou cestou ako okúsiť, spoznať samotnú podstatu Buddhovho učenia.