Makahannya haramitsu 摩訶般若波羅密
Uskutočnenie veľkej múdrosti („Sútra srdca“)
Maka zodpovedá sankr. „mahá“, „veľká“, a hannya je sanskr. „prajňa“ čo môžeme preložiť ako „všetko zahrňujúca intuitívna múdrosť“. Haramitsu znamená v Sanskrite „páramitá“ doslovne „dosiahnutie druhého brehu“ alebo „uskutočnenie pravdy“. Makahannya haramtitsu je teda preklad zo sanskrtského „maháprajňa-páramitá“, teda „Páramitá veľkej múdrosti“.
V tejto kapitole majster Dógen vysvetľuje Prajñāpāramitā-Hṛdaya-sútru. Hṛdaya znamená „srdce“. Táto krátka sútra, ktorá sa volá aj „Sútra-srdca“, je centrom alebo esenciou šesťsto zväzkových Mahāprajñāpāramitā-sútier. Aj keď je krátka, Sútra-srdca (pod týmto názvom je najčastejšie uvádzaná) obsahuje najdôležitejší princíp Buddhovho učenia.
Tento princíp – Prajña alebo Skutočná Múdrosť – je intuitívna schopnosť, ktorú majú všetci ľudia a ktorú používajú v bežnom živote, a ktorá sa prejaví, keď sa telo a duch nachádzajú v harmonickej rovnováhe. Vo všeobecnosti si myslíme, že múdrosť je závislá na vedomostiach a znalostiach, ale v Buddha-Dharme sa múdre konanie neopiera o intelekt, ale o intuíciu. Správne rozhodnutia sú teda v živote prijímané v správnom stave tela a mysle.
Tento stav je daný vtedy, keď sú telo a duch vyrovnané a harmonické. Mahāprajñāpāramitā je teda múdrosť, ktorú máme, keď je naše telo a myseľ v rovnováhe. ZAZEN je činnosť, prostredníctvom ktorej môžeme bezprostredne a intuitívne zakúsiť tento stav rovnováhy. „Uskutočnenie veľkej múdrosti“ je teda z tohto dôvodu esenciou Zazenu.
Keď Bodhisattva Avalokitéśvara praktizuje (cvičí, myslené zazen) hlbokú Prajñāpāramitu, vidí jasne celým svojim telom (konshin), že päť prvkov bytia (go-un) je dokonale prázdnych (kú). Päť prvkov bytia sú telo, zmysly, myslenie, konanie a vedomie. Je päť druhov Prajñá.
„Jasne vidieť“ je sama Prajñá. Keď je táto pravda učená a uskutočňovaná, hovoríme: „Forma nie je ničím iným ako prázdnotou a prázdnota nie je ničím iným ako formou“ (Shiki soku ze kú, kú soku ze shiki). Forma je formou a prázdnota je prázdnotou. [Forma a prázdnota] sa prejavujú v stovkách konkrétnych vecí a desaťtisícoch fenoménov (Hyakusó).
Konshin: „Celé svoje telo“. V Sútre srdca sa tento výraz nevyskytuje. Majster Dógen ho pridal, aby vyzdvihol, že najvyššia múdrosť Prajñāpāramitá sa rozpozná súčasne telom aj mysľou.
Go-un: „Päť prvkov bytia“ – telo (fyzická forma), cítenie (vnímanie), myslenie (myšlienkové konštrukty), konanie a vedomie.
Kú: „Prázdny“, v sanskrite śūnya. Ako prídavné meno kú znamená „číry“, „holý (úplne bez)“, „prázdny od všetkých konceptov, predpojatých názorov a hodnotení.“ Vďaka zazenu vidíme, že všetky veci a fenomény sú „prázdne“, teda sú také, aké sú.
Shiki soku ze kú, kú soku ze shiki je klasická formulácia zo Sútry srdca. Nishijima-Róshi vo všeobecnosti vysvetľuje kú tak, ako sa to priebežne vyskytuje v Shóbógenzó, teda ako intuitívne uvedomovanie esencie bytia ako takého (Sosein, ari sono mama).
„Forma je forma a prázdnota je prázdnota.“ Tieto slová pridal majster Dógen k citátu Sútry srdca. Dógen nás takto odvádza mimo slov Sútry do konkrétnej, každodennej situácie.
Hyakusó: „Sto“ a „desaťtisíc“ sú čísla, ktoré popisujú v Budhovom učení „nespočetne“ alebo „nekonečne veľa“ vecí a fenoménov. „Stovky konkrétnych vecí“ je doslovne „stovky stebiel trávy“.
Dvanásť druhov Prajñāpāramitá je dvanásť zmyslových pocitov (Júni-nyú). Mimo toho je osemnásť druhov Prajñá [v šiestich zmysloch]: oči, uši, nos, jazyk, telo a duch, v [vnemových objektoch, ako] tvary, zvuky, pachy, chute, hmaty a predstavy [ako špecifické objekty myslenia], ako v [obsahoch zmyslov] videnému, počutému, cítenému, chutnanému, dotknutému a obsahu vedomia (júhachikai).
Okrem toho existujú štyri typy Prajñá [pri ktorých je v centre hlavne utrpenie a jeho prekonanie]: sú to Utrpenie, Akumulácia (agregácia), Rozpustenie a Pravda (Shitai).
Potom existuje šesť ďalších druhov Prajñá [v konaní Bodhisattvov]: je to veľkorysé dávanie, [dbať na] prikázania, trpezlivosť, výdrž, meditácia a Prajñá [sama o sebe] (rokudo).
Potom existuje jeden druh Prajñāpāramitá, ktorá sa uskutočňuje v prítomnom okamžiku: je to Anuttará-samyak-sambodhi (mujó shótó bodai).
Ďalšie tri druhy Prajñāpāramitá sú minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Podobne sú Prajñá šiestich základných elementov celého bytia: zem, voda, oheň, vietor, priestor a vedomie.
A nakoniec sú štyri spôsoby Prajñá, ktoré sú štyri činnosti bežného dňa: chodenie, státie, sedenie a ležanie (shigi).
Júni-nyú: „Šesť zmyslov“ a ich predmety vnímania, doslovne „dvanásť vstupov“, sankr. dvādaśāyatanani.
Shitai
: Štyri (vznešené) pravdy alebo uhly pohľadu sú v japončine ku, shú, metsu, dó, v sanskrite duḥkha-satya (Pravda utrpenia), samudāya-satya (Pravda nahromadenia, agregácie), nirodha-satya (Pravda rozpustenia) a mārga-satya (Pravda správnej cesty).
Rokudo: V sanskrite to sú: dāna (dávanie), śīla (dodržiavanie predpisov, ale aj univerzálnych zákonov), kṣānti (trpezlivosť), vīrya (vytrvalosť) a dhyāna (meditácia, tu je reprezentovaná jóryó, „tiché pozorovanie“). Šiesta Páramitá je Prajñá.
Mujó shótó bodai (Anuttará-samyak-sambodhi): „Najvyššia, pravá a vyvážená Pravda“.
Ďalšie spôsoby v čínskej podobe sú mujó shótó kaku: „Najvyššie, pravé a vyvážené vedomie“ a mujó tóshó kaku: „Najvyššie, vyvážené a pravé vedomie“.
„Neustále sa chcem pred hlbokou Prajñāpāramitá zdvorilo klaňať, a aj keď všetky veci a fenomény [Dharmy] nevznikajú ani nezanikajú (mu shohó shómetsu), existujú súčasne Prikázania, Rovnováha, Múdrosť, Oslobodenie a Uhly pohľadu, ktoré sa dajú vysvetliť a pochopiť. Okrem toho sú plody Vstúpenia do prúdu, Raz navrátenia, Nenavrátenia a Arhatov, ktoré sa dajú vysvetliť a pochopiť.
Ďalej existuje Nezávislé prebudenie (Dokukaku) a [bytosti], ktoré sa dajú vysvetliť a pochopiť. Najvyššia, pravá a vyvážená Pravda môže byť tiež vysvetlená a pochopená. Tri Poklady – Buddha, Dharma a Sangha – môžu byť tiež vysvetlené a pochopené. Nakoniec môže byť aj vznešené Koleso-Dharmy (Tenmyó hórin), ktoré sa točí, aby zachránilo všetky bytosti, vysvetlené a pochopené.“
Buddha, ktorý rozpoznal stav ducha mnícha, mu povedal: „Áno, tak to je. Áno, tak to je. Hlboká Prajñāpāramitá je príliš nádherná a jemná, aby sa dala uchopiť (zachytiť).“ (Dai hannya kyó).
Mu shohó shómetsu: V Sútre srdca to je: „Tieto Dharmy sú prázdne formy. Nevznikajú a nezanikajú (ze shohó kúsó, fushó fumetsu).“
Śrávaka alebo „Zvuk-počúvajúci“ (pôvodne niekto, kto počul Dharmu priamo z Budhových úst) prechádza cez štyri fázy, kým sa stane Arhatom: prvá je Vstúpenie do prúdu (srotāpanna), druhá Raz navrátenia (sakrdágāmin), tretia Nenavrátenie (anāgāmin) a štvrtá Arhat.
Dokukaku: Niekto, kto sa prebudí k Budha-Pravde svojimi vlastnými silami. „Nezávislé prebudenie“ je v sanskrite pratyekabuddha.
Objasnený rozdiel medzi Śrávakami, Pratyekabuddhami, Bodhisattvami a Buddhami je v Lótosovej Sútre, vysvetľuje majster Dógen v kap. 24, Bukkyó.
Tenmyó hórin znamená hlásanie Budhovho učenia. Viď kap. 74, Ten-bórin.
Dai hannya kyó: „Držať sa a nedržať sa na formách (tvaroch).“
Mu alebo nashi: „Také, aké to je“ znamená chýbanie alebo neprítomnosť „niečoho“. Na tomto mieste môžeme mu interpretovať ako kú, a to jeden úplne otvorený stav neduality, v ktorom si teória a praktické konanie navzájom neprekážajú.
Boh Indra sa spýtal ctihodného mnícha Subhútiho:
„Cnostný! Keď chcú Bodhisattvovia – Mahásattvovia pochopiť /a praktizovať/ podstatu hlbokej Prajñāpāramitá, akým spôsobom ju majú pochopiť (gaku)?“
Subhúti povedal:
„Veľavážený Indra, keď chcú Bodhisattvovia – Mahásattvovia pochopiť hlbokú Prajñāpāramitá, mali by ju chápať ako prázdny priestor (kokū).“
Tak teda Prajñá znamená pochopiť (gaku) prázdny priestor a prázdny priestor pochopiť je Prajñá.
Potom sa boh Indra obrátil na Buddhu:
„Veľactený! Keď dobrí synovia a dcéry chcú hlbokú Prajñāpāramitá, ktorú vy učíte, prijímať a zachovávať, s cieľom o nej premýšľať a iným ju vysvetliť, ako by som mal ja Prajñāpāramitá ochraňovať? Moje jediné prianie je, aby ste so mnou spolucítili a poučili ma.“
Tu vážený mních Subhúti povedal bohovi Indrovi:
„Veľactený Indra, vidíte niečo, čo musíte ochraňovať?“
Boh Indra povedal:
„Nie, cnostný, nevidím nič, čo by som mal ochraňovať.“
A tu vážený mních Subhúti povedal bohovi Indrovi:
„Veľactený Indra, keď dobrí synovia a dcéry žijú v tejto hlbokej Prajñāpāramitá, tak ako je učená, ochraňujú ju. Keď dobrí synovia a dcéry žijú v tejto hlbokej Prajñāpāramitá, tak ako je učená, nikdy nezídu z cesty. Vedzte, že by bolo nemožné im uškodiť, aj keby to skúsili všetky ľudské a ostatné živé bytosti. Veľactený Indra, aj keby ste sa pokúšali ochrániť Bodhisattvov, ktorí žijú v hlbokej Prajñāpāramitá, je to to isté, ako keby ste chceli ochrániť prázdny priestor.“ (Dai hannya kyó)
Subhúti je jeden z hlavných žiakov Buddhu.
Gaku znamená „študovať“, „o učení premýšľať“, „sám seba preskúmať“ a „praktikovať“.
Kokū: „Prázdny priestor“, sanskrt ākāśa.
Pochopenie (gaku) Prajñá ako prázdneho priestoru znamená pochopiť skutočnosť alebo celý bezhraničný priestor, ktorý nás obklopuje, prostredníctvom sedenia v Zazene a tým, že sa pohybujeme a konáme.
Táto téma je rozobratá v kap. 77, Kokū (Priestor).
Dai hannya kyó: „Držať sa a nedržať sa foriem“, citát zo „Sútry najvyššej múdrosti“, kap. 291.
Rozpoznajte tiež, že je to to isté, keď Prajñá prijímame a zachovávame, čítame a recitujeme a s uznaním o nej premýšľame, ako keď ju ochraňujeme, a že je to to isté, keď Prajñá ochraňujeme, ako keď ju prijímame a zachovávame, čítame a recitujeme a tak ďalej.
Môj predchádzajúci Majster, večný Budha, povedal:
Celé telo [sú] ako ústa, ktoré visia v prázdnom priestore.
Nepýtajúc sa, či veje vietor na východ, západ, juh alebo sever,
pre celý svet učí rovnako [veterný zvonček] Prajñá:
Chin Ten Ton Ryan Chin Ten Ton. ****
Táto báseň o veternom zvončeku pochádza z Nyojó oshó goroku – „Zápisky slov majstra Tendó Nyojó“.
Toto je učenie o Prajňá, ktorá bola Buddhami a Predkami [ďalej odovzdávaná]. Je to Prajňá celého tela, Prajňá celého sveta, Prajňá, ktorou sme my sami, a je Prajňá celého Východu, Západu, Juhu a Severu.
Śákyamuni Buddha povedal:
„Śáriputra! Mnohé bytosti by mali zotrvávať ako Buddhovia v tejto Prajňápáramitá. Keď obetujú nadanie, zdvorilo sa ukláňajú a premýšľajú o Prajňápáramitá, mali by robiť tak, ako keby dávali dary najuctievanejším Buddhom a pred nimi sa zdvorilo ukláňali. Prečo by mali toto robiť? [Pretože sa] Prajňápáramitá nelíši od najuctievanejších Buddhov, a [pretože sa] najuctievanejší Buddhovia nelíšia od Prajňápáramitá. Prajňápáramitá sú najuctievanejší Buddhovia a najuctievanejší Buddhovia sú Prajňápáramitá. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, Śáriputra, pretože uskutočnenie správneho vyváženého Prebudenia Tathágatov je vždy založené na Prajňápáramitá. Hovorím to preto, Śáriputra, pretože všetci Bodhisattvovia-Mahásattvovia, nezávisle Prebudení, Arhati, Nenavrátiavší sa, Raznavrátivší sa a tí Vstúpivší do Prúdu atď., vždy dosiahli sebarealizáciu na základe Prajňápáramitá. A hovorím to, Śáriputra, preto lebo sa Uskutočnenie desiatich dobrých činov (júzengódó) vo svete, štyroch tichých vhĺbení (shijóryó), štyroch netelesných stavov (shi mushiki jó) a piatich nadprirodzených síl (gojinzú) opieralo vždy o Prajňápáramitá.“
Preto sú najuctievanejší Budhovia Prajňápáramitá, a Prajňápáramitá sú všetky veci a fenomény [Dharmy]. Všetky tieto Dharmy sú prázdne formy (kúsó): nevznikajú ani nezanikajú, nie sú nečisté ani čisté, nepriberajú ani netratia. Keď sa uskutočňuje Prajňápáramitá, vtedy sa uskutočňujú aj najuctievanejší Budhovia. Toto musíte pochopiť a musíte to aj na sebe sami zistiť. Dávať dary a zdvorilo sa klaňať, zámenná slúžiť najvyššie uctievaným Buddhám a vypomáhať im, je to služba a výpomoc najvyššie uctievaným Buddhám.
Śáriputra bol jeden z desiatich najvýznamnejších mladších Budhov. Bol známy svojou veľkou inteligenciou a múdrosťou a zomrel ešte počas života Budhu. Mnohé z Mahá-prajňá-páramitá-sútier, ako napr. Sútra srdca, sa na neho obracajú.
Júzengódó – „Desať ciest k dobrým skutkom“: zanechať desať škodlivých konaní, teda nezabíjať, nekradnúť, nerozbiť manželstvo, neklamať, nepoužívať hanlivé slová, neohovárať, nehovoriť o druhých zle, netúžiť, nedávať priestor hnevu a nemať zlé názory.
Shijóryó – „Štyri tiché poklonenia“ (štyri dhyánas).
Shi mushiki jó – „Štyri stavy rovnováhy, ktoré transcendentujú svet telesnosti“:
- Rovnováha v bezhraničnom priestore (kú muhen shojó)
- Rovnováha v bezhraničnom vedomí (shiki muhen shojó)
- Rovnováha v oblasti, kde sa nič nenachádza (musho-u shojó)
- Rovnováha mimo oblasti myslenia a nemyslenia (hisó hihisó shojó)
Takéto termíny sa nachádzajú v tradícii Theravády.
Gojinzú – „Päť nadprirodzených síl“ vysvetľuje majster Dógen v kap. 25 Jinzú.
Kúsó – „Prázdne formy“ sú formy, ktoré sú mimo akejkoľvek pojmovej predstavy, ktorú na ne projektujeme.
Shóbógenzó Makahannya haramitsu.
Vysvetlené pre jedným zhromaždením v Kláštore Kippó v Etsu-u (dnes okres Fukui) 21. dňa tretieho mesiaca na jar druhého roka Éry Kangen (1244).